Aula
8. 9. 2026
keynote
13:30
Bývalá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a šéfredaktor týdeníku Respekt Erik Tabery budou v moderovaném rozhovoru diskutovat o proměnách demokratické společnosti v době převratných technologických změn, rostoucí společenské polarizace a informační přesycenosti. Během rozhovoru budou hledat odpovědi na otázky, jak posilovat důvěru v otevřený a věcný dialog a rozvíjet schopnost společnosti rozlišovat mezi ověřenými fakty, interpretací skutečnosti a manipulací. Věnovat se budou i roli veřejných institucí, médií, vzdělávání a občanské společnosti při ochraně svobody, otevřenosti a odpovědnosti vůči současným i budoucím generacím. Knihovny v těchto oblastech sehrávají roli bezpečných a důvěryhodných míst, v nichž se přirozeně prolínají poznání, veřejná služba i potřeby společnosti. Debata tak nabídne širší reflexi hodnot, institucí a forem společenského dialogu, které jsou nezbytné pro udržení otevřené a demokratické společnosti.
Zuzana Čaputová
bývalá prezidentka Slovenskej republiky (2019 – 2024)
Narodila sa 21. júna 1973 v Pezinku, malom vinárskom meste blízko Bratislavy. Je matkou dvoch dcér, staršia Lea a mladšia Emma. Zuzana Čaputová vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdií pracovala v mestskej samospráve a dobrovoľnícky sa venovala deťom v sociálnej nevýhode a neskôr téme zneužívania a týrania detí. Ako advokátka sa venovala zastupovaniu ľudí v jednotlivých kauzách, najmä v oblasti účasti verejnosti na rozhodovaní a v spolupráci s neziskovým sektorom pracovala na témach ako súdne reformy, boj proti korupcii a zodpovednosť verejných činiteľov.
Ako advokátka sa osobitne venovala aj prípadom súvisiacim s ochranou životného prostredia. Jednou z týchto káuz bolo aj nezákonné povoľovanie skládky odpadov v Pezinku, kde Súdny dvor EÚ vydal precedentné rozhodnutie a to nielen o práve verejnosti na efektívnu účasť na rozhodovaní. Za jej vedenie v tomto prípade získala prestížnu cenu Goldman Environmental Prize v roku 2016, považovanú za environmentálnu nobelovku.
V roku 2018 sa Zuzana Čaputová pridala k novovznikajúcej politickej strane Progresívne Slovensko, a bola zvolená za podpredsedníčku. V roku 2018 keď otázky právneho štátu a spravodlivosti boli na vrchole verejného záujmu, a to aj v dôsledku vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírove, sa rozhodla kandidovať za prezidentku Slovenskej republiky. Politickí analytici spočiatku považovali jej šance za minimálne, keďže bola ženou s progresívnymi hodnotami a pro-LGBTIQ+ postojmi v konzervatívnej krajine. Napriek tomu, v marci 2019, Čaputová so svojím politickým programom založeným na právnom štáte, ľudských právach a ochrane životného prostredia vyhrala v oboch kolách prezidentských volieb.
Do úradu nastúpila 15. júna 2019 a stala sa prvou ženou zvolenou za prezidentku republiky v stredoeurópskom regióne, ako aj najmladšou prezidentkou v histórii Slovenska. V roku 2020 sa Čaputová umiestnila na 83. mieste v rebríčku 100 najvplyvnejších žien podľa magazínu Forbes. Prezidentka Zuzana Čaputová viedla svoju krajinu počas náročného obdobia, ktoré priniesla pandémia, vojna v susednej Ukrajine, globálne a regionálne ekonomické spomalenie a následné hospodárske ťažkosti, vrátane energetickej krízy a najvyššej inflácie za posledných 20 rokov. Zároveň to bolo obdobie výraznej vnútropolitickej nestability, kedy sa počas jej päťročného mandátu vystriedalo päť vlád. Počas jej mandátu Slovensko bohužiaľ zažilo aj prvý teroristický smrteľný útok z nenávisti voči členom komunity LGBTIQ+.
Počas uvedených kríz realizovala svoje právomoci s cieľom ochrany ústavnosti a právneho štátu, ľudských práv a rešpektu k vede a faktami podloženým poznatkom. Prezidentka Čaputová vždy stála za tými, ktorí boli utláčaní alebo marginalizovaní, vrátane členov komunity LGBTIQ+ alebo rómskych menšín, žien a detí. Prezidentka Čaputová podporovala ochranu životného prostredia vo svojej zahraničnej aj domácej politike. Spolupracovala so slovenskou vládou na opatreniach na postupné vyraďovanie uhlia, dekarbonizáciu priemyslu a dosiahnutie z 90 % bezemisnej produkcie elektrickej energie v Slovenskej republike. Každoročne organizovala letnú klimatickú akadémiu pre vysokoškolských študentov. Prezidentská kancelária tiež prijala sériu opatrení na to, aby sa stala prvou klimaticky neutrálnou verejnou inštitúciou na Slovensku. Prezidentskou pečaťou oceňovala verejné inštitúcie, ktoré sa vydali na cestu obnovy budov podľa najvyšších klimatických štandardov.
Prezidentka Čaputová sa venovala aj problematike násilia na ženách a využívala svoje právomoci na presadzovanie významných systémových zmien, ktoré viedli k vytvoreniu štátom platených intervenčných centier vo všetkých regiónoch Slovenska, ktoré poskytujú právnu, sociálnu a psychologickú pomoc obetiam domáceho násilia. Takisto vytvorila neformálnu sieť s aktívnymi ženskými líderkami z rôznych oblastí, ktoré spoločne pracovali na posilnení dievčat a žien v boji proti všetkým formám násilia.
Prezidentka Čaputová vo svojom politickom štýle stavala na empatii a snažila sa zmierniť radikalizáciu a rastúcu sociálnu polarizáciu slovenskej spoločnosti. Podporovala dialóg medzi podporovateľmi liberalizmu a konzervativizmu, ktorí historicky zohrali kľúčovú úlohu v boji proti autoritárstvu, a ich spolupráca bola kľúčová v obrane slovenskej demokracie proti rastúcemu populizmu a extrémizmu. V zahraničnej politike bola silnou podporovateľkou pro európskeho smerovania a tiež podporovateľkou Ukrajiny a pomohla dosiahnuť status kandidátskej krajiny pre Ukrajinu v EÚ.
Napriek tomu, že prezidentka Čaputová mala najvyššiu dôveru verejnosti medzi slovenskými politikmi, oznámila v júni 2023, že sa nebude uchádzať o opätovný zvolenie v roku 2024 z osobných dôvodov. Okrem toho neúprosné, neznesiteľné, často genderovo motivované politické útoky a hrozby smrťou voči nej a jej rodine sa podpísali na jej rozhodnutí. Mandát prezidentky Čaputovej vypršal 15. júna 2024. Po skončení svojho mandátu strávila prezidentka Čaputová niekoľko mesiacov ako hosťujúca prednášajúca na Stanfordovej univerzite v USA. Od roku 2026 je členkou Club de Madrid, najväčšej svetovej siete bývalých demokraticky zvolených lídrov. Je držiteľkou 11 medzinárodných ocenení a 6 zahraničných štátnych vyznamenaní.
Vyznamenania a ocenenia prezidentky Zuzany Čaputovej
Štátne vyznamenania (6)
1. Veľký kríž Radu Vykupiteľa – Grécko (2022)
2. Veľký kríž Radu Holandského leva – Holandsko (2023)
3. Rad Bielej orlice – Poľsko (2024)
4. Rad Jaroslava Múdreho I. stupňa – Ukrajina (2024)
5. Veľká hviezda Čestného vyznamenania za zásluhy o Rakúsku republiku – Rakúsko (2024)
6. Rad Bieleho leva občianskej skupiny I. triedy – Česká republika (2024)
Medzinárodné a odborné ocenenia (11)
1. Goldmanova environmentálna cena (2016)
2. Európska osobnosť roka – European Leadership Awards (2019)
3. Európska cena za politickú kultúru (2019)
4. Strieborná medaila predsedu Senátu ČR (2021)
5. Cena slobody Nadácie Friedricha Naumanna (2022)
6. Justitia Award – Women in Law Initiative, Viedeň (2022)
7. Cena za demokraciu Madeleine Albrightovej (2022)
8. Cena cisára Otta (2022)
9. Európska cena Nadácie Schwarzkopf (2023)
10. Zlatá medaila Univerzity Karlovej (2023)
11. Európska cena Dr. Alois Mock (2025)
12. Čestný titul Master in Transnational Governance honoris causa, European University Institute Florencie (2026)
Erik Tabery
Erik Tabery je přední český publicista, novinář a od ledna 2009 šéfredaktor týdeníku Respekt. S redakcí začal spolupracovat v roce 1997, o dva roky později se stal kmenovým redaktorem. Píše zejména politické komentáře. V roce 2003 obdržel za komentáře cenu Novinářská křepelka pro žurnalisty do 33 let. V únoru 2009 získal Cenu Ferdinanda Peroutky a o dva roky později i Novinářskou cenu. Je autorem knih Vládneme, nerušit (získal za ni prestižní Cenu Toma Stopparda) a Hledá se prezident. Podle první z nich byl natočen dokumentární film, který získal cenu Trilobit. Je autorem námětu k dokumentu Tady je Šloufovo…! či k dokumentárnímu seriálu o mladých lidech Generace „0“. V roce 2017 vydal knihu Opuštěná společnost, která vyhrála cenu Magnesia Litera za nejlepší knihu roku. V roce 2024 připravil knižní rozhovor Neztratit se sama sobě, dialog s bývalou slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
Zdroj textu a fotografie: web www.respekt.cz.